Tvárou v tvár

čauko nadšenci - steemiťáci!

Píšem na tému týždňa ,ktorú zadala @zenuska
Medzi nebom a zemou určite niečo existuje,ja tomu verím!
Som veriaci,
No ako povedal Ježiš Kristus Blahoslavení Tí čo nevideli a uverili.

Ale teraz k môjmu zážitku čo som zažil na vlastnej koži!

Mal som okolo 15 rokov .
Môj sused ,otec môjho spolužiaka a dobrého kamoša,dostal rakovinu ako moja mamina.Je to vždy rana keď sa to človek dozvie po prvý krát.
No ako hovorím ja , pokiaľ sa to netýka bezprostredne nás a našej rodiny nezaoberáme sa tým toľko ako tých ktorých sa to týka!
Bol pekný sobotňajší deň,pomáhal som svojmu ocinovi robiť chodníky okolo nášho domu ako chlapec som toho nenarobil ,ale snažil som sa ,aby som potom večer mohol ísť von ku partii.

Okolo nás išla smutne suseda, tak sme sa opýtali že čo tak ide?
A ona že jej muža odviezli do nemocnice ,a že ho ide pozrieť.
My sme jej dali povzbudzujúce slová ,že všetko bude # OK ,viď naša mamina.
Nech nemyslí hneď na to najhoršie!
No ráno už zvonili a sused bol mŕtvy,bolo to celé zlé.
Chodil som sa k nim hrávať šach i so susedom bol to dobrák, no mal autoritu ,bol otec kamoša .
Boli sme na konci 8. ročníka školy ,bola to tragédia pre každého.
Mali sme na dedine taký zvyk, keď ste išli už na strednú školu tak vás vyhadzovali za # PAROBKA, tzv. povýšenie za chlapa!
No keď Vám umrie niekto v rodine najbližší ,nezúčastníte sa na žiadnej zábave ani diskotéke.
Tak som sa rozhodol ,že nepôjdem ani ja a ostanem s kamošom , ktorému zomrel ocino , že pôjdeme
na druhý rok spoločne a dáme sa povýšiť spoločne.
Boli sme dosť spolu s kamošom, no bolo to dosť smutné, dlhé rozhovory spomínanie a tak.
Možno preto som to urobil ,lebo aj ja som to prežíval ako to dostala moja mamina ,tiež som to veľmi nezvládal.
Raz večer som šiel z baru ,išiel som okolo kámošovho domu .A pozerám na dom a pri bránke stojí postava v žiarivom bielom obleku opretá rukami a pozerá rovno na mňa.Skoro som sa od strachu pos...
No nič len pozerala na mňa uvedomil som si že je to zosnulý sused, no nechcel som tomu uveriť a vystrašený som utekal domov!
Náš dom bol postavený pri bytovke kde bola lavička.
Na lavičke sedela moja kamoška z partie a sused .
Ona sa ma opýtala, že čo tak bežím ,tak som jej povedal príbeh čo som videl a zažil a neviem či sa mi to zdalo či to bola skutočnosť!
Povedala ,že asi to bude pravda lebo jej to všetko ako som jej to opísal povedal i ten sused čo s ním sedela na lavičke.
Hneď sme sa dali do reči a potvrdili sme si čo sme videli.
Kamošku som musel odprevadiť na druhú stranu nie okolo toho domu lebo sa bála.
To sa naozaj stalo videl som ho ja a ten sused - už je tiež neboštík ,no ešte mám tú kamošku ktorá to tvrdenie potvrdí.
Povrávalo sa že ho videla i manželka zomrelého tak dala celý dom posvätiť a viac som nepočul ani ja som ho už nikdy potom nevidel.
Verte neverte no ja viem čo som zažil a verím, že existujú aj duchovia,neviem či sa mi chcel poďakovať ,že som naďalej ai viac kamoš z jeho synom,alebo len to aby ma utvrdil vo viere!
Každí si urobte svoj názor nikomu to nevnucujem ,len je to môj osobný zážitok na ktorý do smrti nezabudnem, a myslím že na túto tému týždňa sa hodí čo povite:?
Či?