I wrote this post in two languages. In English and Slovak language.
Hi
Despite the fact that I like sleep and when I can sleep, I decided to get up one winter morning. I wanted to see and photograph the sunset. But not just from my balcony. A few days before, I went for a walk during the day and found a suitable place.
The alarm is ringing. I quickly turn it off so I don't wake up the others and look out the window. It's still dark outside. I have different thoughts in my head. Should I get up or sleep? I ask myself. Well, nothing. I have decided and I am slowly getting out of bed. I wash, get dressed, take the stand and the camera, and set off.
I park my car in the parking lot by the cemetery. Don't worry, I'm not going to photograph graves. I have the parking lot closest to my destination. I walk across a street where dogs are barking at me. I think they woke everyone up with their barking. I'm at the end of the street and I'm entering a forest road. It is lined on both sides of the field. I look at each other with curiosity. I'm looking to see if I can see any animals. But I don't see anything. I leave the road and cross the frozen field. It's a bit uphill and despite the frost I'm unzipping the windbreaker so I don't get too sweaty. I look behind me at the sky from which the sun should rise .. I'm in a bit of a hurry, I don't want to miss the sunrise when I got out of that bed.
I'm on the spot. I disassemble the tripod, adjust the camera and wait. I see the High Tatras in front of me. I came to take pictures of them today. The sun is rising and the High Tatras appear in the front as if painted purple or red. The colors change and with the rising sun the whole country changes. It's beautiful. See for yourself.
The frost is falling under my fingers, but I'm still taking pictures. I noticed that it's not just the sun. I see roe deer on the horizon. Roe deer and the High Tatras in the background. Do I dream it?
I'm very happy with what I see. Roe deer are everywhere. He even walks up the hill behind me. I can't take pictures as soon as possible. I woke up to take pictures of the High Tatras at sunrise. Well, I really didn't expect this.
The sun is already high, roe deer are grazing peacefully and I don't want to disturb her. I pack my tripod and walk slowly back the same way I went upstairs. On the way here, I looked at the sky to see if the sun was rising anymore. Well, now I'm looking underfoot. The hoarfrost is shining on the ground. Frost at night created a work worthy of a real artist.
Photography is not over yet. I choose a camera, kneel and take pictures. On one side, then on the other. I try to capture the moment as best I can.
The sun rises in the sky and I literally see the icy splendor disappear before my eyes. Fortunately, I managed to take a picture of what I wanted.
After previous experience, I don't even put the camera away anymore. And I do well. I walk around one bush when I hear birds singing. I look around and the bush is full of them. It's the final point of a wonderful morning.
well thank you
Ahoj.
Napriek tomu, že spánok mám rád a keď sa dá tak si rád pospím, som sa v jedno zimné ráno rozhodol si privstať. Chcel som si pozrieť a vyfotografovať západ slnka. Nie však len z môjho balkóna. Niekoľko dní predtým som sa vybral cez deň na prechádzku a vyhliadol som si vhodné miesto.
Zvoní budík. Rýchlo ho vypínam aby som nezobudil ostaných a pozerám von oknom. Vonku je ešte tma. Hlavou mi chodia rôzne myšlienky. Mám vstať alebo si radšej pospím? Pýtam sa v duchu sám seba. No nič. Rozhodol som sa a pomaly vstávam z postele. Omyjem sa, oblečiem, beriem si stojan a fotoaparát a vyrážam.
Auto parkujem na parkovisku pri cintoríne. Nebojte sa, nejdem fotografovať hroby. To parkovisko mám najbližsie k môjmu cieľu. Prechádzam cez jednu ulicu na ktorej po mne štekajú psi. Myslím si, že svojím štekotom zobudili všetkých. Som na konci ulice a vchádzam na lesnú cestu. Tú lemujú z jednej aj druhej strany polia. So zvedavosťou sa obzerám na jednu a druhú stranu. Pozerám, či náhodou neuvidím nejaké zvieratá. Nič však nevidím. Opúšťam cestu a idem krížom cez zamrznuté pole. Je to trochu do kopca a napriek mrazu si rozopínam vetrovku, aby som sa veľmi nespotil. Pozerám sa za seba na oblohu odkiaľ by malo výjsť slnko.. Trochu sa ponáhľam, nechcem zmeškať východ slnka, keď som už z tej postele vstal.
Som na mieste. Rozkladám si statív, nastavujem fotoaparát a čakám. Pred sebou vidím Vysoké Tatry. Práve tie som si dnes prišiel vyfotiť. Slnko stúpa a predomnou sa objavujú Vysoké Tatry akoby namaľované na fialovo či červeno. Farby sa striedajú a s pribúdajúcim slnkom sa mení celá krajina. Je to nádhera. Veď pozrite sa sami.
Mráz mi zalieza popod prsty, no ja stále fotografujem a kamerujem. Všimol som si, že nevychádza iba slnko. Na horizonte vidím srnčiu zver. Srnčia zver a v pozadí Vysoké Tatry. Sníva sa mi to?
Som veľmi šťastný z toho čo vidím. Srnčia zver je všade. Dokonca prechádza aj na kopci čo je za mnou. Neviem teraz čo skôr fotiť. Vstával som s tým, že si vyfotografujem Vysoké Tatry pri východe slnka. No toto som naozaj nečakal.
Slnko je už vysoko, srnčia zver sa pokojne pasie a ja ju nechcem rušiť. Balím statív a idem pomaly späť rovnakou cestou, akou som šiel hore. Cestou sem som pozeral na oblohu, či slnko už náhodou nevychádza. No teraz sa pozerám pod nohy. Na zemi sa bliští srieň. Mráz v noci vytvoril dielo hodné skutočného umelca.
Fotografovanie ešte neskončilo. Vyberám si fotoaparát, kľakám si a fotím. Z tej strany, potom z druhej. Snažím sa daný okamih zachytiť čo najlepšie.
Slnko stúpa na oblohu a ja doslova vidím ako mi ľadová nádhera mizne pred očami. Našťastie som stihol vyfotiť to, čo som chcel.
Po predchádzajúcej skúsenosti si fotoaparát už ani neodkladám. A dobre robím. Kráčam okolo jedného kríku keď počujem spev vtákov. Obzriem sa a krík je nimi celý posiaty. Je to záverečná bodka nádherného doobedia.
Ďakujem