Skončili sa maturity, s partiou sme strávili jednu (vlastne asi 3) šialenú noc v kamarátovom pivovare Lanius -je super, zastavte sa, ak budete niekedy v Trenčíne- a zrazu... 4 mesiace voľna pred nami. Čo s nimi? Už na druhý deň som sa balila na rýchly výlet do Slovinska. Bolo to však ešte pred mojou mesiac trvajúcou, ultra-intenzívnou brigádou a teda mi na účte moc peňazí neostávalo.
„Bude to musieť byť sakra low-cost, Laura!“
Myslím, že z mojich pár príspevkov je dosť jasné, ako sme sa do Slovinska dostali. Stopovanie je super!
Aj keď nás neskôr vyhodili na diaľnici, dochádzala nám voda, bolo presne 12:00 a mysleli sme si, že na tom rozpálenom betóne zomrieme.
Pretože nakoniec vždy niekto zastaví. Napriek tomu, že to sotva ubrzdil a mal len 1 voľné miesto. Dokonca nám chcel kúpiť aj to pitie!
No.. a tak sme sa ocitli v Piran. Po stání na diaľnici neexistuje lepšia vec, než hodiť sa do májovo studeného mora. A plávať. Smiať sa a plávať.
Úprimne, na viac sme ani energiu nemali. Každopádne, užívali sme si to.
Pomaly sa blížil večer a s ním aj otázka – kde sa vyspať? Skúsili sme si nájsť apartmán, izbu, miesto v hosteli, ale všetko stálo najmenej 25€/osoba. A to pre nás proste neprichádzalo do úvahy :DD
Chceli sme zájsť do neďalekého kempu. Ale náhoda chcela, aby sme sa zložili a kúpali pred istým hotelom-reštauráciou. Hneď pri vchode majú toalety, teda sa na ne dá prejsť bez toho aby vás niekto z personálu zbadal. Čo to pre nás znamenalo? Zdroj pitnej vody, wc, šatne, miesto, kde si môžeme umyť zuby... Na pláži hneď pred hotelom boli pohodlne vyzerajúce lehátka a hostia ani nemali hotelové náramky. Načo sa teda trepať pol hodinu do kempu? :D
Hlavu sme si umyli v umývadle a od slanej vody sa na pláži opláchli fľašami naplnenými vodou z vodovodu. Obsadili sme si lehátka, vytiahli spacáky. A zrazu nás premohla chuť na víno. Nechali sme spacáky spacákmi a sadli si do reštaurácie „nášho hotela“. O chvíľu sme si chceli dať ďalšie, ale:
„Už zatvárame.“
O pár chvíľ sa čašník vrátil. S dvoma pohármi bieleho, potmehútskym úsmevom na perách a slovami:
„Toto bude tajomstvo, dobre?“
Ochvíľu nám ešte priniesol pohárik čohosi, čo voňalo ako borovička a chutilo ešte horšie – ale snaha sa cení! Naviac, keď sme chceli ísť platiť nám len pripomenul, že je to tajomstvo a gestom nás poslal preč.
(Až teraz, keď toto píšem a počítam koľkokrát mi pri cestovaní čosi podobne milé spravili ľudia, ktorých som nikdy predtým ani potom nevidela, začínam chápať svoju cestovnú obsesiu)
A tak sme si s Laurou usmiate ľahli do spacáka na lehátko, pozerali na hviezdy a počúvali šum vody. Úplne jednoznačne dokážem povedať, že sme mali ubytovanie z celého mesta najbližšie k moru. Počas prílivu sme dokonca mali vodu priamo pod sebou. Chvalabohu sme mali batohy vyložené hore..
A potom ráno :) čo lepšie na cesty než Kerouac?
Ak ste niekto boli v Piran, viete, čím sme v tomto mestečku boli tak očarené. Kombinácia talianskych uličiek, omietok a okeníc s chorvátskymi kamennými budovami a kostolmi. Zo všetkých možných dovolenkových aj nedovolenkových miest, ktoré som navštívila som túto atmošku nenašla nikde. V takomto skorom termíne ju ani neničilo kopec iných dovolenkárov.
Minuli sme naše prvé tri eurá. Zaplatili sme si za ne v hosteli úschovňu batohov a večernú sprchu a šli sa len tak túlať mestečkom.
Druhý večer bol o trochu zložitejší než ten prvý. Kým sme boli na trhovisku, spratali nám lehátka. A v Piran je pláž proste len kus betónu. Keďže sme šli fakt naľahko, nebrali sme si ani karimatky, AU! Neviem ako je to možné, ale všetko nám bolo dosť jedno, smiali sme sa a tipovali čo nás vytopí skôr – príliv alebo búrka, ktorá sa blízkala 30 km od nás, v Trieste. Len sme trochu posunuli náš „apartmán“ tak, aby na nás nedosiahli vlny a ostali sme celú noc suché.
toto bolo ešte pred prílivom
Ráno sme sa len dali trochu doporiadku a ahooj Piran. (Ehm, teda ešte sme omylom začali stopovať na zlej strane mesta:DD)
...
Ljubljana má mnoho zaujímavých a pekných zákutí. Keď sa vymotáte spomedzi turistov na trojmostí, brehy rieky sú fakt super. Plné útulných kaviarní, obchodíkov... keby sme šli domov napríklad lietadlom a mala by som ako bezpečne prepraviť platne, tak isto miniem viac než 60 eur:D
Pridali sme sa k desiatkam zamilovaných párikov :D
Ah, a Ljubljančania nás ešte zaviedli na Metelkovu. Bývalé kasárne, z ktorých vzniklo čosi takéto
Áno, viem, že na takýchto miestach sa vždyvždy predávajú drogy. Ale že si niekto pomýli s dealermi nás dve? Asi sme po tom spaní na betóne nevyzerali najlepšie. Čas na posteľ, resp. gauč.
Predpokladám, že ste už počuli o Couchsurfingu, ale ak nie, tak je to najlepšia vec na internete! :D Jednoducho si pozriete členov v nejakom meste a tomu, čo sa vám zapáči pošlete žiadosť. O ubytovanie, stretnutie... Úplne zadarmo dostanete o moc viac než by vám dal ktorýkoľvek hotel. A zvyčajne ide o superzaujímavých ľudí, s ktorými je radosť rozprávať.
A tak sme s Laurou spali v blízkej dedinke, každý deň dostali večeru, víno, čaj, posteľ a kopec rád čo robiť v Ljubljane.
Poslednou našou zastávkou bol Bled. Naozaj sa neviem rozhodnúť či sa mi viac páči Bled alebo Bohinj. Bohinj je na rozdiel od Bledu úžasne pokojný a nezničený turistami. Na druhej strane Bled so svojim miniostrovčekom uprostred akoby vyskočil z rozprávky.
No.. a tak sme sa len prechádzali, kúpali jedli a tak dokola.
Až kým neprišiel čas ísť domov..
Tipy a triky:
Hm, vlastne žiadne nemám :D
Ak ale nie ste zrovna fanúšikom prespávania na cudzích gaučoch, môžete skúsiť Airbnb, ktoré je o doosť lacnejšie ako Booking (ak nerobíte rezerváciu na poslednú chvíľu). A ak si vytvoríte účet tu, dostanete 30 € zľavu na vaše prvé ubytovanie. (Aby som bola fér musím ešte dodať, že aj ja dostanem nejaké peniaze, takže ak poznáte niekoho kto už účet má, vypýtajte si ich link a pomôžete svojmu kamošovi, nie mne:D )
Alkohol sa predáva len do 21:00! V bare alebo nejakom podniku sa dá samozrejme kúpiť aj v noci, ale v bežnom supermarkete, na pumpe... si nekúpite ani len fľašku radlera.
Toto sa mi stalo aj v Srbsku a Macedónsku, takže si dávajte na Balkáne pozor! Toto a podobné fľaše sú len obyčajný jogurt, NIE jahodový jogurtový nápoj. Vždy som bola tak sklamaná:(
zdroj:http://gs1katalog.mk/en/Katalog/GTINPrikaz.aspx?GTIN=05310054000266
S naším rozpočtom sme moc miestne špeciality nevyskúšali, ale – skúste syr SKUTA. V podstate je to iba trochu divný cottage cheese, ale fakt mi chutil. Uznávam ale, že to mohlo byť aj tým, že som týždeň jedla len smotanové nátierky:D Ah, teda ešte, samozrejme, burek..
Kašľať mestá, choďte do prírody! Áno, Ljubljana je zaujímavá a milujem Piran, ale Triglavský národný park je fakt brutálny. Píšem to tu hlavne preto, že tentokrát sme v prírode moc neboli. A miesta ako dolina Soča tu proste musia byť spomenuté:)
Ďakujem za prečítanie!
Zuzana