Na svet sa väčšinou pozeráme "vo veľkom". Vidíme ulice, parky, domy, ihriská, niekedy lesy a polia. A niekedy v dnešnom uponáhľanom svete nevidíme ani to. Zahĺbení do svojich myšlienok, pracovných a iných povinností, prechádzame svetom bez záujmu o okolie, bez záujmu o okoloidúcich ľudí. Akoby nás cestou riadil akýsi autopilot, pričom sme duchom niekde úplne inde.
A pritom je vôkol toľko krásnych vecí, ktoré sú často skryté v detailoch. Na to, aby sme si ich všimli, ale treba spomaliť. Aspoň na chvíľu sa zastaviť a poobzerať sa okolo seba. Keď sa nám to podarí, zrazu uvidíme aj na najškaredšej ulici v meste množstvo krásnych drobností, ktoré nám v každodennom zhone unikajú. A svet je hneď aspoň trochu krajší... len treba chcieť tú krásu vidieť, aj keď je schovaná v detailoch.